Potravinová zbierka pre utečencov ukázala, že na ľuďoch nám záleží 

To čo sa nám pred rokom zdalo nemožné, je dnes realita. Susedný štát sa zmieta vo vojne, médiá nám hrôzu predkladajú online a utečenci sa stali skutočnosťou.

Aj v našej obci sa môžeme stretnúť s cudzími tvárami. Fakt, že netušíme ako sa situácia bude vyvíjať, v nás vyvoláva pocit neistoty, obáv a snahu pomôcť, aj keď často nevieme ako.

Päťdesiat utečencov z Ukrajiny našlo útočisko vo firemnej ubytovni v Kútoch. Prišli chabo oblečení, v rukách často jediná igelitka. Ukrajinská mena im je u nás nanič a eurá nemajú. Ubytovanie im poskytla súkromná firma ako gesto dobrej vôle, pričom štát, krízové štáby okresných úradov či obcí častokrát zaostávajú za realitou. Tak to bolo aj v tomto prípade. Prvotná rýchla pomoc, nazvime ju aj ako prvotný ošiaľ rýchlo opadol, no jesť sa musí aj po týždni dvoch či už takmer troch. Firma riešila potraviny najmä svojpomocne. Zásoby však ubúdajú a vo štvrtok 17. marca nás jedna zo zainteresovaných pomocníčok oslovila s prosbou o pomoc. Zásoby už máme len na tri dni a koniec. Nevieme ako ďalej.

V ubytovni sú starší ľudia a ženy s deťmi. Detí vo veku od 1 do 18 rokov je 16. Kapacita firemnej ubytovne je 57 lôžok, v piatok bolo obsadených 50 z nich. „V piatok večer majú prísť ešte dve ženy,“ hovorí Branislav Kopča, spolukonateľ kútskej firmy, ktorá vo svojej ubytovni poskytla bývanie a stravu ľuďom utekajúcim pred vojnou v ich domovine. Prvých odídencov ubytovali druhý týždeň po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Rozhodli sme sa preto konať okamžite. Už v piatok sme v našej obci vyhlásili potravinovú zbierku a v sobotu na obed sme mali plný autobus potravín.

Bolo úžasné sledovať, ako sa autobus plní všetkými druhmi potravín. Cestoviny, múka, olej, konzervy, mäso, salámy ale aj maškrty pre deti.

Odovzdali sme ich okamžite, s dobrým pocitom, že naši ľudia pomohli skutočne radi a v pravý čas.

Spoločnú fotku sme neurobili. Zdalo sa nám to nevhodné. Nepoznali nás a pravdu povediac boli sme na nich prirýchli. V ich postavení by nechcel byť nikto z nás. Iba úsmevy na ich tvárach prezrádzali, ako sa cítia. Odovzdali sme pozdrav od všetkých Závodčanov a rozlúčili sa.

Večer prišla ešte jedna SMS. Tá je pre Vás všetkých, ktorý ste akýmkoľvek spôsobom pomohli: