PRÁVE STE TU: Home » Obecný úrad » Kultúrne a spoločenské aktivity » Odhalenie pamätníka obetiam 2.sv.vojny Pietny akt 5.4.2022

Odhalenie pamätníka obetiam 2.sv.vojny Pietny akt 5.4.2022 

Dňa 5.apríla 2022 sme si v obci pripomenuli jednu z najsmutnejších kapitol v dejinách ľudstva a tak isto aj našej obce.

Pietnou spomienkou a odhalením novej pamätnej tabule venovanej obetiam druhej svetovej vojny sme si uctili pamiatku padlých v tejto vojne. Konkrétne pamiatku padlých občanov našej obce. Všetkých tých, ktorí prišli o svoje životy v nezmyselnej a krutej vojne, ktorú nechceli a napriek tomu boli jej súčasťou.

V našej obci sa nachádzali do dnešného dňa dva pamätníky, pripomínajúce vojnové konflikty.

Najstarší ktorý poznáme je z 19 storočia.
Je to pomník za železničnou stanicou so sochou sv. Donáta. Tento nám pripomína Prusko – Rakúsku vojnu z roku 1866. Dňa 19. júla 1866 tiahli jednotky pruskej armády  cez Závod smerom na Bratislavu, aby tam 22. júla bitkou pri Lamači vojnu ukončili. Táto vojna sa našťastie dajako vážnejšie obyvateľov obce nedotkla. Pomník tu stojí podľa povesti na počesť mladého dôstojníka, ktorý u nás  podľahol pri ceste naspäť, na ťažké zranenia získané ešte na bojisku.

Druhý pomník je ale pripomienkou desivejšou.
V roku 1921 ho občania obce postavili na počesť padlých v 1. svetovej vojne. Celkom 51 padlých mladých mužov, synov a otcov pochádzajúcich z našej obce. Padli na bojiskách v cudzích krajinách. Je všeobecne známe, že viac ako dve tretiny padlých z tejto vojny ležia v neznámych hroboch. Matky sa nikdy nedozvedeli, kde môžu ísť oplakať svojho syna. Rany zostali otvorené, príbehy nedopovedané.

Najhroznejšia 2. svetová vojna.
Tú sme si pripomínali najviac, no napriek tomu pamätník chýbal. Malá mramorová tabuľka na obecnom úrade síce hovorila o vďake za oslobodenie, no bol na nej dokonca uvedený zlý dátum. Rozhodli sme sa tento dlh napraviť. Druhá svetová vojna totiž neboli iba štyria padnutí vojaci spomenutí na mramorovej tabuľke na pomníku padlých v prvej svetovej vojne. Obetí v tejto krutej vojne bolo v obci omnoho viac. Odhalením pamätnej tabule si ich môžeme pripomenúť menovite a nie len ako štatistické čísla.

Bratislava bola oslobodená 4.apríla 1945.
Vo štvrtok 5.apríla v skorých ranných hodinách do obce prichádzajú prví kozáci. Nemci boli pripravení a nemienili sa vzdať. Rozpútali sa skutočné boje, ktoré trvali takmer osem hodín. Obrnené autá, tanky a delostrelecké granáty zanechali po sebe spúšť. Pri oslobodzovaní obce vypukli požiare. Zhorelo 41 stodôl, 5 obytných domov a mnoho domov bolo poškodených delostreleckou a guľometnou paľbou.

Škody materiálne boli veľké no tie sa dajú nahradiť. Škody na životoch boli a zostávajú nenahraditeľné. O život prišlo desať červenoarmejcov, 25 nemeckých vojakov a počas oslobodzovania padli aj traja obyvatelia obce. Spolu 38 mŕtvych a obrovská spúšť. Hrôzostrašný zážitok pre všetkých.

To nie je to všetko. Takmer sa zabudlo na židov. Ich odvlečenie bolo tragické a ich osudy plné hrôzy. Áno aj u nás v našej obci. O to lepšie sa počúva o hrdinstvách obyčajných ľudí, ktorí aj napriek hrozbe najprísnejšieho trestu pomohli.

Jedno židovské dievča z rodiny Weissov sa takmer celú vojnu ukrývalo u pani Márie Dojčákovej.  To bolo priamo v Závode. Správca z Nového majera Rakovský ten bol celú vojnu na Nivkách u horára Procházku a ďalšiu časť jeho rodiny ukrývali zasa neďaleko osady Húšky u Hladíkov. Spolu takto zachránili 5 životov.

Martinovi a Rozálii Hladíkovím a ich synovi Róbertovi Hladíkovi bol za tento čin dňa 26.11.1992 v Jeruzaleme udelený titul „Spravodlivý medzi národmi“.

20 našich občanov z radov židovskej obce v Závode také šťastie nemalo. Muži, ženy i deti. Ich mená aj vek si môžeme prečítať na pamätnej doske. Už to nie je len číslo. Boli odvlečení nasilu, aj keď sa obyvatelia Závodu snažili pomôcť. Chytro ich krstili, či vydávali potrebné potvrdenia. Nič nepomohlo. Všetci zomreli vo fašistických koncentračných táboroch v Poľsku.

Pamätná tabuľa bude všetkým občanom Závodu odteraz pripomínať tieto hrôzy. Je odkazom minulosti, ktorej návrat nikto z nás nechce. Zdvihnutým prstom, výstrahou a veľkým ponaučením pre nasledovné generácie, ktoré postupne berú do rúk zodpovednosť za naše osudy, za náš štát.

Pri pohľade na pamätnú tabulu si treba spomenúť na tých, ktorí bojovali za mier a položili zaň svoje životy. Spomenúť si na obete, ktoré priniesli a vzdať im hold.

Česť ich pamiatke!


VIDEO 
 Odhalenie pamätníka