Webové sídlo obce Závod!|nedeľa, november 17, 2019
PRÁVE STE TU: Home » Obecný úrad » Kultúrne a spoločenské aktivity » NÁŠ TOMÁŠ POMÁHA CHLAPCOM Z ULICE
  • Hladaj :

NÁŠ TOMÁŠ POMÁHA CHLAPCOM Z ULICE 

Nielen pamätihodnosťami a prírodnými skvostmi je známa naša obec. Narodilo sa, žilo a stále v nej žije mnoho vzácnych ľudí, ktorí svoje osobné dary premieňajú na radosť a osoh svojho okolia. Jedným z nich je nesporne Tomáš Rusňák (38). Na misii v Keni, sa stará o street boys – chlapcov z ulice.
Tomášova prvá misia v roku 2010 viedla do Južného Sudánu. Pôsobil v saleziánskom centre v dedinke Gumbo, kúsok od hlavného mesta Juba. V roku 2013 putoval do horskej dediny Bigugu v Rwande. A teraz je už štvrtým rokom v Keni. Začínal v nemocnici Sv. Vincenta De Paul v Muhoroni, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety tam má projekt pre podvyživené deti. Ďalšia skúsenosť viedla cez centrum Sv. Terezy v meste Naivasa, kde sa venoval sexuálne zneužívaným deťom a Malindi, tam robil osvetu medzi ľuďmi s AIDS. V súčasnosti je jeho domovským prístavom mesto Kisumu. V centre Sv. Filipa Neriho sa venuje chlapcom z ulice. Naplno. Dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni.
Tomáš Rusňák sa dvakrát ročne na niekoľko dní objaví vo svojej obci. Na dovolenku. Keď opisuje svoje zážitky z Afriky, poslucháčom sa tají dych. Rovnako ako pri čítaní newslettrov, ktoré so železnou pravidelnosťou posiela e-mailom z Afriky. Píše v nich o chlapcoch, pre ktorých niet v ich domovoch miesta. Chýba jedlo, zato prevláda bitka, promiskuita, alkoholizmus. Rodiny nie sú kompletné, často jeden z rodičov bez vysvetlenia odíde. Po smrti niektorého z rodičov príbuzní jednoducho vyhodia chlapca na ulicu. Stáva sa to najmä miešancom, ktorí nie sú z ich kmeňa. Hlavným dôvodom je boj dedičstvo. Bitka a vyhrážky smrťou. To chlapcov vyľaká a ujdú z domu. Nemajú školu, prácu, zdravotné poistenie, nevedia čítať ani písať. Ťažkú situáciu riešia fetovaním. Fet na chvíľu pomáha zabudnúť. A takto, z prachu ulice ich Tomáš dvíha a pozýva do centra Sv. Filipa Neriho. Učia sa tu manuálnym zručnostiam, spolupatričnosti, tímovému duchu. A nachádzajú motiváciu chodiť do školy. Niektorých to naštartuje tak, že sa chcú raz stať pilotmi či architektmi. Zatiaľ sa však v centre učia piecť chlieb, obrábať záhradku či zašiť si dierku na krátkych nohaviciach.

Roky prežité na horúcom kontinente umožnili misionárovi spoznať mentalitu domácich. O prekážkach, ktoré musel zdolať, by dokázal rozprávať hodiny. Spoznáva aj seba, svoje limity. Vyšetroval, operoval, pomáhal rodiť aj zachraňovať život. Podľa vlastných slov ho napĺňa pocit spokojnosti. Že robí niečo pre to, aby bol tento svet lepší a krajší. Aby aj chalani z ulice mali pocit, že nie sú svetu ukradnutí. Denne má pred očami mladých ľudí, ktorí sú v koncoch. Hovorí im, že nastal čas zanechať život založený na závislostiach. Občas musí aj zvýšiť hlas či dať jednu „otcovskú“. Naučil sa to. Dáva chlapcom nádej.


Autor článku: Ivana Potočňáková
Foto: Archív – Tomáš Rusňák