2. svetová vojna sa stále vracia
Vo štvrtok 2.8.2012 sme čistili obecnú studňu v kostolnom parku. Problém s vodou má obec neustále a mať po ruke dobrú studňu je aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti na mieste. Tak sme sa rozhodli vyčistiť zanedbanú a možno nikdy nečistenú studňu a vyriešiť tak problém zavlažovania kostolného parku a rezervného zdroja vody v prípade vzniku požiaru. Pred začatím čistenia sme namerali hĺbku 10,5m. Boli sme zaskočení, nakoľko to nikto nečakal. Pri navážke zeminy do kostolného parku sa tehlový povrch studne poškodil a veľa tehál skončilo na dne studne. Vedeli sme, že nás čaká špinavá práca. Prišli aj domáci a spomínali, čo im o studni vraveli rodičia.
Tá studňa pamätá…. Za vojny sa pri nej strieľalo a skončili v nej nejakí Nemci a aj Rus. Rusa potom vytiahli, no Nemcov tam nechali. Druhí tvrdili, že tam bol nemecký ostreľovač, ktorí tam aj padol a v studni zostal aj so svojou zbraňou. Nuž čakalo nás prázdninové dobrodružstvo.
Len do obeda trvalo vytiahnutie vody a skutočná práca sa začala okolo 13-tej hodiny. Množstvo zapáchajúceho bahna, tehál a odpadkov nesľubovalo nič dobré. Až okolo 17-tej hodiny, keď sme sa prekopali asi jeden meter, začala studňa vydávať svoje tajomstvá. Objavil sa prvý náboj, potom druhý a zrazu niečo, čo sa podobalo ručnému granátu. Bol to skutočne nepoužitý nemecký granát. Kovový valec s drevenou rúčkou – presne tak ako ho poznáme z filmov. Chlapi už boli ako na ihlách. Každý čakal, kedy sa zo studne ozve, že máme „Nemca“. Mám prilbu! Ozvalo sa napokon. Hrdzavá nemecká prilba a kus pásu pravdepodobne z obrneného vozidla, to boli posledné úlovky, ktoré sme našli. Práca sa stávala čoraz nebezpečnejšou a tak sme čistenie museli ukončiť. Chlapi boli sklamaní, no usúdil som, že bezpečnosť je na prvom mieste.
2. sv. vojna na nás prehovorila aj po 67 rokoch. Nakoľko práca nebola dokončená a vrstva nečistôt ešte pokračovala, verím, že to nebolo posledný krát. Možno sa raz zo studne naozaj ozve: Mám ho…
