Za vodú
V dávnej minulosti územie dnešného Závodu tvorili jazerá a rozsiahle močiare a rašeliniská. Boli však dobre známe, nakoľko cez ne viedla najznámejšia obchodná cesta staroveku a to Jantárová cesta. Postupne počas stáročí táto ako celok zanikla, no jej časti ako napríklad tá vedúca našim chotárom zostali. Viedla od Jadranu k Baltu a najväčší rozmach zažila v dobách keď sa na našom území pohybovali Rimania. Títo za cisára Claudia (41-54) založili tábor legionárov v blízkom Carnunte (dnešný Bad Deutsch-Altenburg v Rakúsku). Odtiaľ viedla jedna jej vetva v smere na Brno cez Devín popri rieke Morave aj cez náš chotár. U nás ju križovala ďalšia cesta odbočujúca z obchodnej cesty vedúcej v smere zo Senice na Jablonicu a Biksádsky priesmyk. Niekde u Jablonice odbočovala smerom do Rakúska a nakoľko presne na úrovni Závodu sa nachádzal veľmi dobrý brod cez rieku Moravu, cesta križovala aj Závod.
Vojenské mapovanie 1890
Na tejto križovatke uprostred vôd a močarísk sa časom usadili ľudia. Našlo sa viacero stôp po osídlení a to priamo od rieky Moravy až po prameň Kaduba. Stará povesť však hovorí, že ešte prv než tu bola prvá osada, bol tu osamotený hostinec. Hostinec slúžil celé veky pocestným na týchto obchodných cestách. Putujúci ho vďaka veľkým vodným plochám v okolí, nazývali ako hostinec ZA VODÚ. Hovorilo sa aj, že sa musia dostať až Za vody. Dnes sa už nedozvieme ako to bolo presne, no skutočne neskôr sa obec nazývala Závody a až nakoniec sa udomácnil dnešný názov Závod.
Hostinec poskytujúci ubytovanie a pohostenie putujúcim sa mal nachádzať v strede dnešnej obce. Údaje o hostinci sa však odovzdávali iba ústnou tradíciou a časom sa stalo, že sa udávali až dve miesta, na ktorých mal hostinec stáť. Jedna legenda ho situovala ma miesto pri jazere na ktorom vyrástol nový kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.
Výstavba kostola 1895
Druhá legenda, ktorej verilo viacej rozprávačov udávala ako miesto pôvodnej stavby starobylého hostinca práve polohu dnešnej cukrárne „Za vodú“ stojacej pri križovatke v strede obce.Ešte začiatkom 20.storočia práve na tomto mieste stál hostinec.
Hostinec rodiny Šišolákovej.
Manželia Vendelín a Helena Šišolákoví kúpili hostinec aj s mlynom od žida „Hrabjeta“.
Stalo sa to až keď sa vrátili z Ameriky.
Podľa údajov z matrík sa mali aj s deťmi vrátiť 20.10.1908. Následne bol Vendelín zvolený aj za richtára.
Vendelín Šišolák dňa 7.11. 1930 vo veku 62 rokov tragicky zahynul keď ho v mlyne „zadlávil dieselový motor“.
Podľa údajov z matriky to bol elektrický prúd.
Interiér hostinca na starej fotografii.
Vendelínov syn Michal Šišolák po otcovi prevzal remeslo a bol mäsiarom a hostinským zároveň.
Mlyn v pozadí bol zvalený až v roku 1965. Na obrázku posledná majiteľka z rodu Šišolák.
Dnes sa na mieste hostinca nachádza cukrárska výroba a cukráreň „Za vodú“.
Majitelia cukrárne držiac sa tradícií nielenže použili starobylý názov na pomenovanie prevádzky, ale rozšírili svoj sortiment aj o špeciality pochádzajúce priamo zo Závodu.
