QR | Sv. Cyril a Metod išli aj cez našu obec

Závod A.D. 863

Písal sa rok 863 keď byzantský cisár Michal III vysiela na Veľkú Moravu na žiadosť Rastislava I. učených bratov Konštantina a Metoda. Ich misia mala veľké poslanie. Pokračovať v christianizácii a odovzdať dar, aký Slovania veľmi potrebovali. S vierozvestcami prichádza na Veľkú Moravu hlaholika, ktorá sa stáva základom slovanského písomníctva a s ňou slovanská liturgia. Je to príbeh veľkých mužov, ktorí písali dejiny. Pre svoju vieru si užili veľa príkoria a ich život bol jednou veľkou obetou.

Veľa museli cestovať. Okrem územia samotnej Veľkej Moravy to bola aj ich spoločná cesta do Ríma v roku 867, kde získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka a samotný Metod, ktorý bol medzitým aj uväznený, v roku 880 opäť navštevuje Rím kde obhajuje svoje učenie, no a v roku 881 zase cestuje na pozvanie byzantského cisára do Konštantinopola.

Obec Závod leží na najdôležitejšej obchodnej ceste tých čias,
ktorá prechádzala našim územím.
Jantárová cesta spájala Jadran s Baltom. 

Každý, kto chcel z juhu prísť, a chcel navštíviť napríklad veľkomoravské sídlo v Mikulčiciach, prechádzal cez Závod. Mikulčice boli jedno z najvýznamnejších sídelných miest veľkomoravských panovníkov Mojmíra I., Rastislava, Svätopluka, Mojmíra II. a Svätopluka II. Vykopávky len tu odhalili 8 kostolov a paláce, a na našej strane rieky Moravy dodnes majestátne stojí kostol sv. Margity Antiochijskej, pamätník z čias Veľkej Moravy.

Ľudová slovesnosť je síce ako zdroj hodnoverných informácií nie najlepšia, no v Závode si celé pokolenia odovzdávali medzi sebou ľudia príbeh o vzniku svojej obce. S ním prežila aj jedna malá zmienka o dvoch vzácnych pútnikoch. V povesti sa hovorí, ako Sv. Cyril a Metod počas svojho príchodu na Veľkú Moravu išli aj cez našu obec. Na znak úcty a vďaky, Božiu Muku na krížnych cestách za obcou zasvätili práve nim. Predpokladali, že to bolo miesto ich odpočinku a takto si ho pripomínali. No a pri výzdobe nového kostola Sv. Michala archanjela dostali títo svoje významné miesto aj tam. Naši predkovia na svojich vierozvestcov takto nezabudli. Svoj odkaz si odovzdávali a aj preto  Sv. Cyrila a Metoda máme u nás vo veľkej úcte dodnes.

Obchodná cesta časom zanikla. Dnes ju nahradili diaľnice. No a po nich môžeme navštíviť Sv. Cyrila a Metoda zase my. Teda aby som bol presný, môžeme navštíviť napríklad hrob Sv. Cyrila v Ríme.

Po príchode solúnskych bratov do Ríma v roku 867 sa tu na základe viacerých okolností bratia museli zdržať a Konštantín sa z dôvodu svojho zdravotného stavu rozhodol aj zostať. Krátko pred smrťou vstúpil do rádu, prijal meno Cyril. Po 50-tich dňoch, dňa 14.2. roku  869 ako 42 ročný zomrel.

Bazilika sv. Klementa v Ríme. Pozostatky sv. Cyrila sú uložené uprostred oltára v Kaplnke sv. Cyrila a Metoda.

Jeho ostatky boli uložené v bazilike sv. Klementa (štvrtého pápeža). V tej bazilike, do ktorej on sám priniesol ostatky tohto svätca, ktoré našiel na Kryme a potom niesol so sebou na Veľkú Moravu aby napokon skončili vo večnom meste.
Iba chorvátsky kostol sv. Hieronyma v Ríme a veľkolepý kostol na moravskom Velehrade si zaobstarali malé čiastočky jeho (sv. Cyrila) relikvií.
Bazilika sv. Klementa v Ríme, ako miesto posledného odpočinku sv. Cyrila, je nám Slovákom preto mimoriadne vzácna.

Ešte jedna bazilika v Ríme je dodnes drahá všetkým Slovanom. Je to Bazilika Santa Maria Maggiore.  Tu bola potvrdená rímskym pápežom Hadriánom II. Slovanská bohoslužba a tu po prvý raz odznelo Slava vo vyšnich Bogu a iné hymny v staroslovenskej reči.

Pápež tu počiatkom roka 868 požehnal liturgické knihy, preložené do staroslovenského jazyka, položil ich na oltár, a potom bola s nimi za jeho prítomnosti  slúžená bohoslužba.

A predpokladané pohrebisko, kde by mohol byť pochovaný sv. Metod? 
Miesto uloženia jeho telesných pozostatkov nám zatiaľ zostáva zahalené tajomstvom.

Proložné, čiže Stručné Žitie oboch sv. Bratov o jeho uložení hovorí: Leží vo veľkom chráme moravskom, na ľavej strane, v stene za oltárom presvätej Bohorodice…. (zomrel 6.4. 885).

V roku 1961 sa rozniesla  správa, že pri vykopávkach v Mikulčiciach pri rieke Morave, v jednom z nájdených kostolov našli hrob sv. Metoda. No keď údajný Metodov hrob otvorili, bol prázdny. Mikulčice sú k nám mimoriadne blízko. Možné uloženie jeho pozostatkov v tomto sídelnom meste veľkomoravských kniežat nás napĺňa nádejou.

Mikulčice – základy kostola:
Kostol č. 3 – trojloďová bazilika s pozdĺžnou, polkruhovito uzatvorenou apsidou, dvoma nartexmi rozdelenými priečkou, baptistériom a okolitým pohrebiskom predstavuje doteraz najväčšiu známu Veľkomoravskú sakrálnu stavbu o dĺžke 34 m a šírke 9 m. V piatich hrobkách v chrámovej lodi, bohužiaľ už vylúpených, boli pravdepodobne pochovaní príslušníci najvyššej veľkomoravskej duchovnej či svetskej nobility. Je predpoklad, že v hrobe č 580 v hlavnej lodi baziliky bol pochovaný arcibiskup Metod.

Kresťansko – katolícka viera, základy národnej kultúry, slovanská bohoslužba, 

to je veľký odkaz od veľkých mužov pre Slovenský ľud.

Peter Vrablec