Webové sídlo obce Závod!|pondelok, 28 novembra, 2022
PRÁVE STE TU: Home » QR | Náučný cyklo-chodník

QR | Náučný cyklo-chodník

Mapa náučného cyklo-chodníka
Náučný chodník smerom na západ od centra (X) : 1, 2, 3,
Náučný chodník smerom na východ od centra (X) : 4, 5, 6, 7,
1. Národná prírodná rezervácia Abród a jazero Hliníčky

Celé územie NPR Abrod tvorí súčasť územia európskeho významu SKUEV0117 Abrod a platí v ňom tretí stupeň ochrany. Patrí medzi najvýznamnejšie rezervácie Záhorskej nížiny. Sú tu zachované vlhké a slatinné lúky, ktoré sú svojou hodnotou z hľadiska biodiverzity významné pre celé Slovensko. Bezkolencové lúky (zväz Molinion) typické pre toto územie, predstavujú najväčší komplex takýchto lúk na nížinách Slovenska. Výskyt viac ako 480 druhov vyšších rastlín tvorí 15 % z celého druhového spektra Slovenskej republiky.

Dôvodom na vyhlásenie rezervácie bol výskyt mokraďovej vegetácie v takej pestrej palete, že reprezentovala takmer celú diverzitu mokraďovej vegetácie Záhoria. Po rozsiahlych melioračných prácach v nížinách Slovenska v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch predstavuje Abrod jeden z posledných zvyškov vzácnej kveteny a vegetácie nielen v rámci Záhoria, ale aj v rámci celého Slovenska. Našlo v ňom refúgium množstvo reliktných a ohrozených rašeliniskových a močiarnych druhov flóry aj fauny. Takéto mokraďové komplexy patria medzi ohrozené v celosvetovom meradle a sú predmetom ochrany zo strany Ramsarskej konvencie Národná prírodná rezervácia Abród je zapísaná do programu na ochranu prírody natura 2000.

Živočíšnu ríšu reprezentuje 24 druhov rovnokrídlovcov, 150 druhov pavúkov, 35 druhov vážiek (50 % druhovej skladby SR), vyše 800 druhov chrobákov, 54 druhov motýľov s dennou aktivitou (7 z nich je veľmi vzácnych, 34 druhov mäkkýšov (z toho 5 vodných), 5 druhov žiab, 2 druhy plazov, 56 hniezdičov vtákov a 10 druhov cicavcov. Z rezervácie bolo pre Slovensko opísaných 7 nových druhov chrobákov a 2 nové druhy pavúkov. Negatívny vplyv na vodný režim územia mala regulácia potoka Porec v roku 1965. Nedostatok vody sa prejavil najmä vo východnej časti, kde preschla rašelinová vrstva a nastal proces mineralizácie. Napriek tomu z uvedených údajov vyplýva, že táto rezervácia je naozaj významné útočisko močiarnych a rašelinných druhov flóry a fauny v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.

Smerom na západ sa dostaneme k Chránenému vtáčiemu územiu Záhorské pomoravie, ktoré sa prelína s CHKO Záhorie a riekou Morava. Záhorské Pomoravie je územím vtáčích dravcov i husí. Záhorské Pomoravie je jedinečné aj tým, že sú tu najväčšie rozlohy záplavových lúk v strednej Európe. K najcennejším dravcom, ktoré v území rieky Moravy hniezdi, patrí orol kráľovský – celosvetovo chránený druh, takisto orliak morský, ktorého jedince pribudli na Záhorí len pred približne desiatimi rokmi a tiež sokol rároh, druh, ktorý v minulosti takmer vyhynul. Vždy okolo apríla počas migrácie možno na Záhorí zahliadnuť aj vzácne druhy vtákov ako kršiaka rybára, v blízkosti hraníc s Rakúskom sa objavil aj sokol červenonohý. Počas zimy sa na Záhorí zdržuje viac ako 20 000 jedincov husí viacerých druhov, ktoré k nám prilietajú zimovať zo severu. V posledných rokoch sa tu podarilo potvrdiť hniezdenie aj mimoriadne vzácneho slávika modráka, ktorý je na Slovensku dokonca vzácnejší ako orly. Oblasť okolo rieky Moravy patrí medzi veľmi cenné vtáčie územia v strednej Európe, čo v minulosti bolo potvrdené zaradením Nivy Moravy medzi mokrade majúce medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva chránené Ramsarským dohovorom. 

2. Chránený areál Jazerinky

Chránený areál Jazerinky má výmeru 68 825 m2. Platí tu 4.stupeň ochrany.

Jazerinky sú významnou mokraďovou lokalitou. Tieto, pôvodne ťažobné, jamy boli vyhlásené za chránené vďaka výskytu vzácnych a chránených druhov vodných chrobákov a mokraďových živočíchov. Na brehoch sa po ťažbe uchytili druhy typické pre mäkký lužný les ako vŕba, topoľ, ale nevytvárajú súvislé porasty.

Môžeme tu vidieť aj množstvo vodných vtákov a môžeme pozorovať aj bobra, ktorý do tejto lokality už viackrát zavítal.

3. Prievoz

Postupom viac na západ prechádzame cez Lakšársky potok k povodiu rieky Moravy, ktoré bolo výnimočné aj vznikom tzv. prievozov, pričom prvé vznikli už v stredoveku. V roku 1649 fungoval prvý prievoz s kompou, pri ktorom stál na oboch stranách rieky Moravy hostinec. Prievozník bol zároveň aj hostinským. Ľudia i kone s povozmi sa na druhú stranu prevážali člnom i kompou. Prevážalo sa tu na veľkej železnej platni s rozmermi asi 8 x 10 metrov, na ktorú sa zmestil konský povoz aj s fúrou sena. Do člna sa zmestilo 6 ľudí. Prievoz využívali miestni obyvatelia, ktorí mali časť pozemkov na druhom brehu Moravy, ako aj mnohí slovenskí robotníci, ktorí chodili za prácou do Rakúska.

Po prevrate v roku 1918 sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska a prievozy stratili niekdajší význam. Napriek tomu prievoz existoval až do roku 1948.

V týchto miestach je možnosť pre cyklistov sa napojiť na medzinárodnú Moravskú cyklistickú cestu EV13, ktorá končí pri Moravskom Jáne s možnosťou napojenia na Moravu alebo odbočením na Hohenau do Rakúska. V povodí rieky Moravy smerovanie chodníka na západ končí.


4. Krížne cesty

Božie muky  na krížnych cestách vnímame ako míľniky. Upozorňujú nás koľko cesty sme už prešli a pripomínajú, koľko nás ešte čaká. Na tomto rázcestí ich máme netradične až dve. Jedna je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii a druhá sv. Cyrilovi a Metodovi. Označenie vzniklo na základe starej povesti, ktorá hovorí, že tieto krížne cesty boli miestom oddychu vierozvestcov pri ich cestách po Veľkej Morave.

Pri návrate späť k Božím mukám sv. Cyrila a Metoda v centre obce sa ponúka tretia možnosť výletu – pokračovania chodníka. Môžeme sa vydať po štátnej ceste smerom na Tomky na bicykli, kde po cca 2km je možné odbočiť smerom naľavo a cesta nás dovedie k dvom osadám: po pravej strane osada Húšky a po ľavej strane  osada Trajlinky. Obidve osady založili mlynári. Nájdeme tu ešte pôvodnú architektúru stavieb, typickú strechu zo slamy, pohodu a pokoj bez dopravného ruchu. Tento smer výletu je určený na cyklovýlet.

5. Šišulákov mlyn

Nachádzame  sa v malej osade bývalých mlynárov. Mlyn je už žiaľ zaniknutý a nezachoval sa. Nachádza sa tu však časť pôvodných mlynárskych obydlí, poľovnícka chata a poľovnícky areál. Tento  je miestom konania rôznych súťaží, zábav a rôznych spoločenských akcií ako juniáles.

Keďže potok Porec nemal dostatočné množstvo vody na poháňanie mlynského kolesa, mlynár vytvoril umelú vodnú nádrž a reguláciou vypúšťanej vody dokázal koleso pri mletí roztočiť.

Územie je typické výskytom Bobra. Na Záhorí sa bobry vyskytujú od rieky Moravy až po pohorie Malých Karpát. O prítomnosti bobra svedčia bobrie ohryzy, bobrie hrádze, chodníky, nory, bobrie kanále. Bobor patrí medzi chránené druhy nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, kde sa aktívne pristupuje k obnove jeho populácie.

6. Kadub

Prameň potoka Porec: Lesná studnička Kadub. Stará povesť hovorí, že na mieste dnešnej studničky stál kedysi majestátny dub. Tento vo svojej starobe začal zvnútra zomierať a vznikla takto dutina, ktorá sa stále zväčšovala. Až jedného dňa vytryskol z dutiny prameň. Voda vytekala zo stromu a uchvátila každého, kto tento malý zázrak videl. Po čase, keď strom padol ľudia drevo stromu upravili a vytvorili krásnu studničku. Keďže bola dubová meno dostala KADUB. Studnička ľuďom slúžila celé veky. Starali sa o ňu, pravidelne ju čistili a ešte v prvej polovici 20.storočia k nej pastierici  denne vodili napájať svoje kravy.

Keď studničku miestny obyvatelia čistili, videli že prastará dubová skruž sa tam dole skutočne nachádza. Najskôr sa obec obrátila na Univerzitu Komenského v Bratislave. Tu na katedre archeológie pracujú aj odborníci na určovanie veku dreva. Na základe dendrochronologického datovania (2012) Mgr. Petra Bartu PhD.,  bol vznik studničky určený na rok 1686 +/-10 rokov.

Dendrochronologické datovanie sa určuje podľa letokruhov drevín, ktoré sú v danom roku pre daný druh dreviny a lokalitu vždy jedinečné. Samozrejme každá drevina má svoje špecifiká a aj osamote stojace duby nie sú výnimkou.

Z tohto dôvodu a keďže  drevo je aj vizuálne pomerne dosť zuhoľnatené sa usúdilo, že bude lepšie vek studne určiť, resp. potvrdiť ešte aj inou metódou – konkrétne vykonať určenie veku Uhlíkovou metódou C14.

Uhlíková metóda C14 alebo rádiokarbónová metóda datovania je fyzikálny postup používaný na stanovenie veku organických zvyškov (napr. v archeológii). Princípom metódy je znalosť polčasu rozpadu izotopov uhlíka 12C a 14C a fakt, že v živom organizme je pomer oboch izotopov konštantný, ale po smrti sa tento pomer pozvoľna mení vďaka rozpadu izotopu 14C. Opätovne bola odobraná vzorka a zaslaná tentokrát do Prahy. Obec tentokrát oslovila   CRL – Rádiouhlíkové laboratórium prevádzkované Ústavom jadrovej fyziky a Archeologickým ústavom AV ČR v.v.i..  Výskum prevádzal Ing. Ivo Světlík, Ph.D, pričom meranie na   AMS (Accelerator Mass Spectrometry) bolo vykonané na pracovišti  HEKAL ATOMKI HAS v Debrecíne. Výsledkom rádiouhlíkového datovania spracovaného vzorku dreva je, že k nárastu odpovedajúcej drevnej hmoty došlo s určitosťou na 97%  v rozmedzí rokov 1515 – 1651 AD.  Iba 2% pravdepodobnosť je, že k nárastu drevnej hmoty prišlo v období 1596 – 1618 AD.

Pri smelej interpretácii výsledkov môžeme teda povedať, že Kadub má zhruba 500 rokov a je to rozhodne najstaršia „živá“ lesná studňa na Záhorí! – a pravdepodobne aj na celom Slovensku.

Dnes chodia k studničke rodinky na výlety a rozprávajú o nej príbehy deťom. O veľkom dube a o pastierikoch, ktorí tam napájali kravy, hrali sa na vojakov a našli tam dokonca tureckú šabľu.

Prekrásny skvost v močiari uprostred rozsiahlych borových lesov zasadených do pieskových dún s priľahlými pasienkami.

7. Studňa na váhu

Inak nazývaná aj Studnička v Krajní.  Ide o starodávnu pastierku studničku ktorá slúžila na napájanie dobytka. Pastierici využívajúc rozsiahle pasienky ráno vyšli z dediny a ich prvá zastávka bola u studničky v Krajní. Tu napojili dobytok a pokračovali smerom ku Kadubu, kam dorazili okolo obeda.

Technické riešenie studne umožňovalo vďaka dokonalému vyváženiu ramena napájanie dobytka aj deťom. Vďaka jednoduchosti nebol problém nabrať väčšie množstvo vody.

Studnička leží uprostred krásnej lúky a je miestom oddychu a trávenia voľného času s deťmi.