Jantárová cesta
Najstaršia obchodná cesta prechádzajúca naším územím, o ktorej máme dochované záznamy.
Využívala sa najmä v období od konca 7.storočia p.n.l. do 5 storočia n.l..
Jantárová cesta bola obchodná, suchozemská trasa v praveku aj staroveku, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo Stredomoria na Pobaltie.
Táto stáročia používaná cesta mala počas vekov viacero pomenovaní: Veľká cesta Via Sucia Via Elektra My ju poznáme ako: Jantárovú cestu, podľa jantáru z východobaltských nálezísk, ktorý ju preslávil.
Surový Jantár tak ako sa prepravoval v minulosti
Podľa starogréckej báje jantár sú skamenené slzy nýmf, ktoré oplakávali tragickú a nečakanú smrť Faethona, syna boha Hélia. Podľa vedcov ide o uhlíkatý nerast organického pôvodu a to skamenenú živicu ihličnatých stromov s vekom okolo 50 miliónov rokov. Nachádza sa v treťohorných sedimentoch, je priesvitný až priehľadný, krehký, má lastúrnatý lom a mastný lesk. Farbu má žltú, hnedožltú až hnedú, ale môžeme nájsť aj odrody celkom priehľadné, červené, kávové aj biele. Je známy svojou pomernou tvrdosťou, dobrou opracovateľnosťou a štiepateľnosťou. Kultúry starovekých národov ho s obľubou používali na výrobu ozdobných predmetov, šperkov a magických amuletov. Cenili si ho viac ako zlato. Už v mladšej dobe kamennej patril jantár k ozdobám najbohatších žien.
Neopracovaný Jantár
Jantár nebola jediná komodita prepravovaná po ceste, no určite najznámejšia.
Smerom na juh sa ešte po Jantárovej ceste dovážal dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci. Luxusné sklenené, strieborné a bronzové výrobky antických remeselníkov sa prepravovali smerom na sever.
Kadiaľ išla Jantárová cesta?
Ptolemaiov portrét zo stredoveku
Z historických máp vedcov pri skúmaní trasy Jantárovej cesty najviac zaujíma mapa Magna Germania od gréckeho matematika, astronóma, astrológa a zemepisca Klaudia Ptolemaia (latinsky písaný Claudius Ptolemaeus). Žil v rokoch 85 až 165 po Kristovi.
Ptolemaiova mapa MAGNA GERMANIA zachytáva územie strednej Európy približne do roku 150 n.l.. Zobrazuje celkovo 137 geografických bodov, z ktorých 94 sú mestá a hradiská, o ktorých už Ptolemaios vo svojej dobe píše ako o starodávnych. Mapa bola a je predmetom bádania rôznych učencov ako minulých tak aj súčasných. Historici a lingvisti sa bez úspechu znovu a znovu pokúšali dešifrovať “Ptolemaiov kód“. Medzi výskumníkmi dostal tento pomaly 2000 rokov starý rébus pomenovanie “zakliatý zámok“.
Hlavný problém je v obrovských a chybných vzdialenostných rozdieloch v mape, ktorú spracoval vedec, ktorý nikdy Germániu nenavštívil. A tak takmer každé vedecké dielo snažiace sa priradiť starobylé názvy miest mestám súčasným sa líši.
V našom prípade však tieto spory nemajú na význame. Niet historika, ktorý by spochybnil, že cesta prechádzala Carnuntom.
Všeobecne povedané cesta spájala významné staroveké obchodno-remeselnícke stredisko Aquileiu pri Jadrane s východobaltskými oblasťami pri ústi rieky Visla.
Najväčší rozmach jantárovej cesty udávajú historici do u nás tzv. rímsko – germánskej doby, resp. do doby svetovládneho Ríma (1. a 2. storočie n.l.), kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše.
Carnuntum, ako sídlo trvalej rímskej légie, bolo najvýznamnejšou pevnosťou pohraničného systému neďaleko ústia rieky Moravy do Dunaja. Od Carnunta sa Jantárová cesta vetvila. Jedna trasa a jej vetvy išli cez Moravu. Druhá trasa a jej vetvy prechádzali cez Slovensko.
Jantárová cesta
Za vlády rímskeho cisára Augusta (27 p. Kr. – 14) rozšírili Rimania svoju moc do strednej Európy a posunuli hranice svojej ríše až k Dunaju. Na území medzi východnými Alpami a Dunajom zriadili novú provinciu Panóniu. Dunaj sa na štyri storočia stal jej severnou i východnou hranicou, a zároveň aj hranicou celej Rímskej ríše.
Začiatkom 1. storočia začali do oblastí severne od stredného Dunaja prenikať kmene germánskych Svébov. Na území dnešnej južnej Moravy a Dolného Rakúska sa usídlili Markomani, na juhozápadnom Slovensku Kvádi. Rímsko-germánske vzťahy sa v 1. storočí spočiatku vyvíjali priaznivo a germánski králi sa stali vazalmi Rimanov, pričom bohatli z diaľkového obchodu na Jantárovej ceste.
Archeologické nálezy z miesta rímskeho poľného tábora v Závode
Rimania na ochranu svojich hraníc pred útokmi Germánov začali budovať vojenské tábory. Pozdĺž Dunaja rozmiestnili viaceré vojenské jednotky a vybudovali systém obranných opevnení (opevnenú hranicu) – Limes Romanus.
Prvé opevnenia na strednom Dunaji sa začali budovať za cisára Claudia (41-54). Vtedy založili Rimania tábor legionárov v Carnunte (dnešný Bad Deutsch-Altenburg v Rakúsku). Za Trajána (98-117) vznikli tábory vo Vindobone (Viedeň), v Brigetiu (Komárom-Szőny), v Arrabone (Győr) a v Aquincu (Budapešť). Pri nich vznikli obchodno-remeselnícke strediská, v ktorých bývali príbuzní vojakov z légií. Medzi základnými tábormi, ktoré boli od seba vzdialené 30-40 km sa budovali pomocné tábory a opevnenia. Takýmto táborom na území Slovenska boli napríklad Gerulata v Rusovciach a Kelemantia v Iži pri Komárne.
V chotári obce Závod v lokalite Boklovská historici potvrdili existenciu rímskeho poľného tábora s rozmermi 170 x 230 m, ohraničeného obrannou priekopou. Nálezy potvrdzujú prítomnosť Rimanov aj Germánov.
Obr.: PhDr. Kristián Elschek, CSc. Archeologický ústav SAV, Nitra
Rímske stanice plnili okrem iného aj funkciu ochrany Jantárovej cesty. A ktoré tieto stanice poznáme?
V Stupave, na dolnorakúskom území to je Stillfried, Oberleiserberg a Niederleis a najďalej na severe zo všetkých rímskych staníc je na moravskom území rímska stanica nad Mušovom (okres Mikulov), pri vtoku spojenej Svitavy a Svratky do Dyje. Závod a jeho rímska stanica do tejto schémy prirodzene zapadá.
Rímske poľné táborisko Obr.: PhDr. Kristián Elschek, CSc. Archeologický ústav SAV, Nitra Gaius Plinius Secundus
Gaius Plinius Secundus pochádzal z Coma, pomerne skoro sa ale dostal do Ríma. Slúžil ako vojak v Germánii, kde sa zoznámil s radou významných osobností. Neskôr zastaval niekoľko úradníckych miest. Bol veľmi plodným spisovateľom, no z jeho tvorby sa nám veľa nedochovalo. Jeho posledná výprava bola vojenská, zastával hodnosť veliteľa vojnového loďstva v Misene v Kampánii. V roku 79 n.l., keď vybuchol Vezuv, sa Plinius vydal v čele svojej flotily na pomoc ľudom ohrozených sopkou. Pri tejto záchrannej misii zomrel.
Vznik jantáru začína takto na strome
Plinius nám o Jantárovej ceste zanechal tieto riadky:
„Že takmer 600 míľ od pannonského Carnunta leží ono germánske pobrežie, odkiaľ sa dováža (jantár), to sa zistilo len nedávno. Žije ešte rímsky jazdec, ktorý bol vyslaný Iulianom, usporiadateľom gladiátorských hier cisára Nerona, aby jantár zaobstaral. Ten precestoval spomenuté obchodné cesty a brehy a doviezol tak obrovské množstvo jantáru, že siete chrániace balkóny v cirkuse pred šelmami, boli zopnuté jantárovými sponami a že aréna a celé zariadenie pre každý deň bolo z jantára, ako sa výprava hier každodenne menila.“
Peter Vrablec
