Zachraňovali sme Sovu dlhochvostú (Strix Uralensis) 

V sobotu 14.11. 2015 mi o desiatej dopoludnia zazvonil telefón. Ženský hlas mi oznámil, že v lese našli zranenú sovu a nevedia sa dovolať pomoci. Tak sme sa dohodli, že sovie zranenie ohlásim riaditeľovi CHKO Záhorie pánovi Valachovičovi a medzitým po sovu zájdem. Zobral som si na pomoc susedov, veď čo ak bude protivná. Je to predsa len dravec. V lese nás čakalo prekvapenie. Na zemi sedela sova ako z rozprávky. Až doma sme sa dozvedeli, že ide o u nás  unikátny exemplár Sovy dlhochvostej. Na Záhorí sa podľa ornitológov vôbec nevyskytuje. Podľa telefonických pokynov ornitológa sme ju uložili do tepla a žiadna voda ani jedlo. Našťastie o chvíľu dorazil odborník zo Správy CHKO Záhorie Mgr. Rudolf Jureček.

Tento sovu predbežne vyšetril. Mala zlomené krídlo a stopy po zraneniach pripomínajúce úrazy z drôtov vysokého napätia.

Nasledovala cesta k zverolekárovi. Jej ďalší osud môžete sledovať na facebooku Správy CHKO:

https://www.facebook.com/Záchranná-stanica-pri-Správe-CHKO-Záhorie-1608070766109040/?fref=ts

Vďaka obetavosti pána Hooza a pani Ninsovej som sa stal súčasťou milej záchrannej akcie. Ďakujem za spoluprácu aj Barborke a Luďovi Kujanovcom, ktorí sovu odchytili a prichýlili do príchodu odborníka. Naša príroda je prekrásna a je dobré, ak sa k jej udržaniu a zachovaniu pristupuje takýmto aktívnym spôsobom. Nie vždy sa k takémuto činu odhodláme a neskôr nás to možno aj mrzí. Nech je pre vás veľkým povzbudením aj táto akcia, ktorá mala zdá sa šťastný koniec.

Zopár informácií o sove dlhochvostej:

Sova dlhochvostá patrí medzi väčšie druhy sov, po výroch je najväčšou sovou (dĺžka tela je asi 600 mm, krídla 380 mm, chvosta 302 mm). Je sivo sfarbená s tmavými hnedými škvrnami a pruhmi po celom tele.
Závoj okolo očí má nápadne veľký, svetlosivý až bledohrdzavý alebo biely. Má zaokrúhlený chvost, počas letu sa vynímajú široké dlhé krídla. Na tichších miestach loví vo dne i v noci. Ozýva sa typickým ďaleko počuteľným hlasom „hau, hau, hau“, alebo „vumb-vumb, van van van“, pripomínajúcim psí štekot. Samička vydáva i výstražné „kvek kvek“.

Tento vták žije v zmiešaných, ihličnatých a listnatých lesoch (bučiny). Svojmu miestu je verná. Hniezda si stavia v rázsochách stromov, v stromových dutinách a často sa usídli aj v opustených hniezdach po dravcoch. V marci až v apríli znáša 2 – 6 oválnych bielych vajec veľkosti 49×41 mm. Inkubačný čas 28 dní, výchova mladých 24 dní. Živí sa drobnými cicavcami, menšími vtákmi, žabami a hmyzom.

Najhojnejšie sa vyskytuje vo východnej časti Slovenska. V posledných rokoch sa rozšírila na stredné Slovensko a ojedinele i na západné. Vcelku je však vzácna.

Ing. Peter Vrablec – starosta obce

Zdroj: Wikipédia